Úlohou vzpierača je skombinovať silu a rýchlosť tak, aby zdvihol činku nad hlavu do vystretých paží. Hoci vo vzpieraní sa súťažilo už na prvých novovekých OH 1896 v Aténach, pravidelnou súčasťou olympijského programu sa stalo až od OH 1920 v Antverpách. Podľa vtedajších pravidiel Medzinárodnej vzpieračskej federácie (IWF), ktorú založili v roku 1920, sa súťažilo v 5 hmotnostných kategóriách a piatimi rôznymi spôsobmi. Od roku 1928 sa počet čiastkových disciplín znížil na tri (trh, nadhod, súpažný tlak) a od roku 1972 ostali len dve- trh a nadhod. Od roku 1998 sa súťaží v 8 mužských a 7 ženských kategóriách. Najúspešnejším slovenským vzpieračom je Martin Tešovič, ktorý sa v roku 1997 v Chiangmai stal majstrom sveta v kategórií do 99 kg.
Súťaž Vzpieranie sa skladá z dvoch disciplín: trhu a nadhodu. Súťažiaci sú rozdelený do kategórií podľa telesnej hmotnosti. Vzpierač má v každej disciplíne tri pokusy. Po úspešnom pokuse musí zvýšiť hmotnosť činky minimálne o 1 kg. Víťazom súťaže je ten, kto dosiahne v dvojboji najvyšší súčet. Na OH sa udeľujú medaily iba v dvojboji, Na MS a ME aj v čiastkových disciplínach.
Technika Hoci sa technika trhu a nadhodu líši, svalová činnosť vzpierača je rovnaká v obidvoch disciplínach. Trh je technicky náročnejší, lebo pretekám musí jediným súvislým pohybom dostať činku nad hlavu do vystretých paží, na druhej strane nadhod je silovo náročnejšou disciplínou, nadhodom vzpierač dvíha viac ako trhom.
