"Nič sa nemusí, všetko je dovolené."
Snoezelen je multifunkčná metóda, ktorá sa realizuje v obzvlášť príjemnom a upravenom prostredí pomocou svetelných a zvukových prvkov, vôní a hudby, pričom jej cieľom je vyvolanie zmyslových pocitov.
Je určená najmä pre osoby s vývinovými poruchami, s mentálnym, telesným alebo viacnásobným postihnutím, s poruchou autistického spektra, poruchami správania a učenia, s psychickými poruchami, traumatickým poranením mozgu, pre osoby s demenciou a pre chronicky chorých pacientov. Snoezelen je využívaný v mnohých zariadeniach ako sú špeciálne materské a základné školy, integračné centrá, domovy sociálnych služieb, rehabilitačné centrá, denné stacionáre, hospice a iné. S metódou Snoezelen pracujú odborníci z rôznych profesií, najmä liečební a špeciálni pedagógovia, psychológovia a psychoterapeuti, zdravotní rehabilitační pracovníci, fyzioterapeuti a vychovávatelia.
Princípy Snoezelenu:
Individuálny prístup
Hlavným princípom práce v Snoezelen miestnostiach je individuálny prístup. Nikdy by sme nemali žiakovi vnucovať naše pocity, ale brať do úvahy jeho potreby, individuálne schopnosti a predpoklady. Žiakovi nemusia určité podnety vyhovovať – napríklad príliš silné zvuky alebo nevhodné osvetlenie. Pre vytvorenie správnej atmosféry sa musíme vcítiť do jeho situácie, “pozerať sa jeho očami” a “počuť jeho ušami”, aby sme mohli vytvoriť príjemnú atmosféru, v ktorej sa bude cítiť dobre. Dosiahnuť to môžeme napríklad osvetlením (tlmené svetlo), správnym výberom hudby v pozadí, stíšeným hlasom, eliminovaním rušivých vplyvov a pohodlnými miestami na sedenie alebo ležanie.
Možnosť voľby a výberu
Žiak by sa mal podľa svojich možností rozhodnúť sám a iniciatíva by mala vychádzať od neho. Sprievodca žiaka rešpektuje a prispôsobuje sa jeho voľbe. Je potrebné tiež rešpektovať tempo žiaka, kedy mu treba poskytnúť dostatok času, pretože intenzita vnímania a spracovania podnetov je u osôb s postihnutím rozdielna. Zámerom je, aby žiak zachytil a spracoval podnety a vytvoril si nový zážitok svojim vlastným tempom a spôsobom. Preto by v Snoezelen miestnostiach nemal byť prítomný chvat alebo náhlenie. Dôraz sa kladie tiež na vzťah medzi žiakom a terapeutom, ktorý má byť založený na vzájomnej dôvere.
Nedirektívny prístup
Ďalším princípom je nedirektívny prístup, ktorý “otcovia Snoezelenu” charakterizovali ako “nič sa nemusí, všetko je dovolené” . Dobrovoľnosť a sloboda bez nátlaku sa vzťahuje najmä na slobodu pohybu a správania sa v miestnosti, kedy sa žiak môže voľne pohybovať, skúmať prostredie a nechať podnety na seba pôsobiť. Sprievodca by sa mal prispôsobiť jeho predstavám, mal by mu dovoliť viac ako obyčajne. Z pedagogického hľadiska môže pedagóg žiaka viesť a premyslieť si priebeh pobytu v Snoezelene. Táto možnosť neprotirečí pôvodnému zámeru a princípu slobodnej voľby, lebo veľa detí a adolescentov má problém zotrvať v koncentrácii dlhší čas bez usmernenia.
Správna časová dĺžka
Vo všeobecnosti by dĺžka jedného pobytu mala trvať približne 30 – 45 minút, závisí však od konkrétnych potrieb žiaka. Individuálne pobyty nemusia trvať dlho, žiaci benefitujú z ich pravidelnosti. Skupinové pobyty, pri ktorých je potrebný čas na skupinovú dynamiku, môžu trvať aj 45 až 60 minút.
Dôležité je opakovanie, keďže žiaci potrebujú omnoho viac času na vnímanie a spracovanie podnetov. Je ťažké stanoviť ako často, ako dlho a akým spôsobom. Tu sú opäť významnými indikátormi najmä reakcie žiaka.
Zdroj: www.3lobit.sk
Do fotogalérie Čo je Snoezelen?
